Pěkné léto všem

Užívejte letních dnů k odpočinku a relaxaci, nemyslete na práci a problémy. Radujte se z krásy kolem sebe. Nesmutněte.

Slunce dává sílu i naději.

Měsíc laskavě se usmívá
v dálce zahoukala sova
krásnější čas snad nebývá
tak zítra sejdeme se znova
letní nocí cvrčci hudou
tiše bublá potůček
k podzimu jsme zase blíže o krůček...../ léto 2015

Pár slov k zamyšlení s nadsázkou a humorem, leč krutě pravdivých

Kam tento rok pôjdeme na dovolenku?

Vonku je ešte kosa ale pomaly môžeme premýšľať, kam tento rok na dovolenku. Zdá sa, že sa nám výber v poslednej dobe akosi skomplikoval. Vyzerá to na hamletovskú otázku, nad ktorou sa na internete zamyslel neznámy filozof z Česka

Tak do západnej Európy – kam sme skoro celý život nemohli, tak tam to asi nepôjde. Nemecko, Francúzsko, Anglicko, Švédsko, to asi nebude ono – samý láger, samý moslim, domáci sa tam sami boja ísť von a navyše väčšina pamiatok, kvôli čomu by som tam išiel, je vo veľkých mestách a tam je ich najviac… A s babou, dcérou, vnučkou už vôbec nie. S deckami radšej ani do Nórska nie! Dám im na prdel a domov idem bez nich!

Na juh Európy radšej tiež nie. Všade čierno a plno. Tam by som sa bál aj bez báb.

Už to nepôjde ani do juhovýchodnej Ázie – aj tam vyčíňa IS, horí a búchajú samovrahovia. Tam, kam sa ešte nedávno jazdilo, Egypt, Tunis, Afrika a Arábia, tak tam ani náhodou.

Zostávajú veľkí bratia. Ten nový USA – ma nechce, musí vedieť prečo, čo tam chcem, načo tam chcem, ako tam a kde a prečo budem a ako dlho a s kým a s čím tam budem. Keď si na letisku kýchnem, o tom, že by som si prdol ani neuvažujem, tak ma z letiska vráti a kufre pošle za mnou.

Tak mi zostáva ten druhý – Rusko. Keď len nakuknú do pasu a uvidia, že som z „Kocábova“, tak dostanem na bedňu a pomažem naspäť, ako nemenovaný bývalý poslanec.

Tak som ešte vo väčšej prdeli ako pred revolúciou. Havel hovoril, že sa nemám báť. Nezamestnanosť že nebude, aby som sa nenechal zastrašiť. Zdražovať sa nebude, aby som sa nenechal zastrašiť. Že budem môcť cestovať po celom svete, aby som sa nenechal zastrašiť. Že budem môcť hovoriť, čo si myslím. O všetkom že budeme rozhodovať v referende, aby som sa nenechal zastrašiť. Potom prdol do hliny a zostalo po ňom len meno na kórejskom letisku a na nejakej lavičke v Japonsku.

Až na jar vyrazí ďalšia várka doktorov a inžinierov do Nemcov a až to Makrela preberie a podľudí pošle k nám, tak sa opäť nenechám zastrašiť! To sa rovno poseriem! To už nebudem môcť vyliezť ani pred barák, tam by ma umyli vodným delom – tí čo mi majú pomáhať a chrániť MŇA!

/ z deníku Mezičas/ předjaří 2016